Banská štôlňa v Nižnej Boci

Slovenská banská cesta – Zlatá Boca

Obec Nižná Boca (850 m. n. m.) sa rozprestiera po obidvoch brehoch potoka Bocianka. Leží v hornej časti doliny Bocianky v Nízkych Tatrách, severne od Čertovice. Obklopujú ju svahy blízkych vrchov Oleškovej, Špíglovô, Solisko, Fišiarka, Palenica, Plešina, Črchle, Chopec a Rovná hoľa. Jej chotár sa rozprestiera v chránenej oblasti, v Národnom parku Nízke Tatry.

Prvá zmienka o obci je z roku 1285. V tomto období bola dolina osídľovaná nemeckými prisťahovalcami zo Saska, ktorí sa venovali hlavne ťažbe zlata, striebra, železa a medi. Postupne ťažba klesala až do roku 1860, keď bola úplne zastavená.

Nižná Boca vďačí za svoj vznik rudnému bohatstvu. Prvým dokladom o baníctve na Boci je privilégium z roku 1285, v ktorom kráľ Ladislav IV. udeľuje komesovi Bohumírovi právo dolovať a ryžovať zlato v potoku Bocianka. Bocianske baníctvo prežívalo svoj zlatý vek v 14. a 15. storočí, kedy sa ťažili len bohaté a ešte nedotknuté časti ložísk. K intenzívnejšej hlbinnej ťažbe došlo až v 16. storočí, kedy boli otvorené bane na obidvoch stranách údolia, čiže na Kráľovskej Boci i na Svätojánskej Boci. Ťažilo sa v nich zlato a striebro, tiež meď, antimón a železo.

Pamätný zostal rok 1558, v ktorom sa vyťažilo 60 kg zlata. To spôsobilo, že do Boce sa začali vkladať veľké nádeje, ako by išlo o novú „Štiavnicu“. S výnosnosťou zlatých žíl zrejme súvisí aj označenie Zlatá Boca. Napriek tomu, že na Bociach sa banské podnikanie skončilo v polovici 19. storočia, ešte aj dnes sú viditeľné stopy po tejto činnosti. Dokladom niekdajšieho rozsahu a významu baníctva na Bociach je okolo 100 štôlní a háld a nespočetné množstvo kutacích rýh a jám, prepadlísk a banských ciest. V roku 1552 bol na Kráľovskej Boci zriadený banský súd s pôsobnosťou pre časť Liptova a Pohronia.

Zlato sa spočiatku (13. a 14. storočie) ťažilo ryžovaním z aluviálnych náplavov potoka Bocianka, neskôr banským spôsobom zo štôlní v oblasti Zachu pri Nižnej Boci a na južných svahoch Chopca pri Vyšnej Boci. Zlato sa tu vyskytovalo v kremenných žilách so sulfidmi a inými minerálmi (kremeň, pyrit, arzenopyrit, antimonit, boulangerit, bournonit, dolomit, galenit, sfalerit, tetraedrit a iné). Menej významná bola ťažba železných rúd zo sideritovo-kremenno-sulfidických žíl. Obidva typy zrudnení (zlaté aj železné), vystupujú prevažne v ďumbierskych (hercýnskych) granitoifov a staropaleozických kryštalických bridlíc.

Odhaduje sa, že za 700 rokov sa na Nižnej a Vyšnej Boci vyťažili 1 až 2 tony zlata.
Ing. Tréger Milan

Náučný chodník Zlatá bocká cesta bude súčasťou projektu Slovenská banská cesta, ktorý nadväzuje na existujúci projekt Európska železná cesta a mal by byť vytvorený ako základ stredoeurópskeho projektu Stredoeurópska banská cesta.

Zámerom projektu je propagovať Slovensko ako krajinu s významnou baníckou minulosťou európskeho a svetového významu s cieľom vytvorenia základu stredoeurópskeho projektu cestovného ruchu zameraného na banské a geologické krásy, prezentáciu existujúcich činných, ale aj nefunkčných banských diel, vytvorenie náučných chodníkov, významných banských diel a prírodných geologických krás a zvláštností.

Stručná história baníctva na Bociach

História je učiteľkou života. Nevedieť, čo sa stalo pred tvojím narodením, znamená byť stále dieťaťom.
Cicero

1271

Kráľ Štefan V. udelil svojou listinou liptovským Sasom zaoberajúcim sa baníctvom rôzne slobody a spolu s tým aj privilégium hľadať a zúžitkovať drahé kovy na Kráľovskej Boci (Opidum Montanum).

1285

Kráľ Ladislav IV. udelil Bohumírovi privilégium na ťažbu a ryžovanie zlata na Boci.

1342

Hybský mešťan Gublinus našiel v údolí Boce „žilu zlata“ a otvoril tam baňu – povrchovú dobývku.

1351

Kráľ Ľudovít uzákonil slobodu dolovania a urbáru.

1550

Na Boci začali podnikať banskobystrickí baníci Leonard Kessler, Jakub Tayler a baník z Nemeckej Ľupče Michal Krátky. Pod vedením Leonarda Kesslera sa uskutočnili úspešné „šurfy“ na obidvoch stranách potoka. Boca, teda na Kráľovskej aj Svätojánskej Boci a objavili tam zlaté žily.

1552

Na Kráľovskej Boci bol zriadený banský úrad (súd) s pôsobnosťou pre časť Liptova aj Pohronia.

1558

Vyťažilo sa rekordných 60 kg zlata za jeden rok, čo podnietilo dynamický rozvoj banskej činnosti i samotného mestečka a jeho obyvateľov.

1559

Vo Svätojánskej Boci si tamojší zemepáni zriadili svoj osobitný banský úrad.

17. storočie

Slabšia výnosnosť rudných žíl, ale aj spory o banské práva medzi kráľovskou komorou a rodinou Svätojánskych spôsobili úpadok baníctva.

18. storočie

Banské podnikanie na Boci sa z dlhodobého útlmu prebralo až začiatkom 18. storočia, keď sa ťažilo na Kráľovskej aj Svätojánskej Boci vo viacerých ťažiarskych spoločnostiach.

1745

Václav František Mayer zhotovil Mapu baní na zlato v chotári Kráľovskej Boce.

1759

Ján Vozáry preložil do slovenčiny Banský poriadok od cisára Maximiliána II. (1703) pre potreby rodiny Svätojánskej.

1783-6

Pribila zhotovil Mapu baní na zlato v chotári Kráľovskej (Nižnej) Boce.

18.-19. storočie

Na prelome 18. a 19. storočia došlo k opätovnému poklesu banskej činnosti na Bociach. V polovici 19. storočia sa banské podnikanie stalo nevýnosným a stratovým. V roku 1770 sa vyťažilo 17,34 kg zlata, v roku 1810 iba 10 kg a v roku 1855 už len 7 kg zlata.

1861

Z roku 1861 je posledný výkaz o ťažbe zlata a striebra, kedy bolo vyťažené už len 0,45 kg zlata. V tomto období boli postupne opustené aj bane na železo. História banského podnikania na Boci sa uzavrela.

Zverejnené: 27/02/2014
Aktualizované: 11/07/2016